Až primitívne jednoduchý nadpis, ale aj v jednoduchosti môže byť krása. Vraciam sa k posledným medzištátnym zápasom našej futbalovej reprezentácie, či už išlo o naše Áčko alebo o výber do 21 rokov. A nie je to návrat, ktorý by sa nutne chcel venovať primárne výsledkom, nebodaj riešiť predvedenú hru.
Je to retrospektíva, ktorá sa má venovať mediálnej prezentácií našich tímov. Tentokrát sa nedá tvrdiť, že by si médiá nadpisy článkov po oboch zápasoch doslova vycucali z prsta. Nechcem tu nejako obhajovať lokálnych novinárov, ktorí mnoho vecí veľmi radi priživujú, resp. ich po niekoľkýkrát rozdúchavajú, umelo, aj keď o „kauzy“ už takmer nikto nestojí, to ale nebol tento prípad.
Na jednej strane tu máme nekonečnú škótsku krivdu, skoro až na hranici vykonštruovaného procesu s čarodejnicami počas stredoveku, kde nám rozhodca údajne vedome a cielene chcel ublížiť, čo sa mu aj vo výsledku podarilo. A dokonca si tento pán rozhodca dovolil to urobiť opakovane, jedenkrát počas kvalifikácie mu to zjavne nestačilo, nehanebník jeden. Smutné je, že to hlási tréner reprezentácie a keďže to do éteru vypustil viackrát, pri viacerých príležitostiach, človek si musí nevyhnutne myslieť, že tejto verzií aj úprimne verí (a zároveň verí, že ňou nakazí čo najviac ľudí okolo).
Nie, nebudem tu znova dopodrobna rozoberať jednotlivé „krivdy“, max. poukážem na inú skutočnosť. Aj v tomto prípade sa chyba hľadá tam, kde na ňu daný výber nemá priamy dosah. A to píšem aj za predpokladu, že rozhodca si svoju prácu neodviedol tak, ako by mal (čo si zrovna pri tomto konkrétnom zápase rozhodne nemyslím a pri inkriminovanom zákroku už vonkoncom nie). Rozhodca je konštanta, náš výkon (od širšieho výberu hráčov až po základnú 11, cez striedania počas hry, taktický plán vedenia boja, jeho prispôsobovanie počas zápasu na taktiku súpera, nutné zásahy …) nie. Dokonca aj kvality našich hráčov v deň D a hodinu H sú svojim spôsobom konštatné a je práve na trénerovi, aby tie horšie alternatívy nehrali a priestor dostali tie lepšie, tie, ktoré majú lepšiu aktuálnu formu, resp. sa lepšie hodia proti danému súperovi.
Rozhodca nie je neomylný, ale zasa nemá dôvod neustále nadržiavať jednému malému národu proti druhému, podobne malému, národu. Samozrejme, sú vo svete tímy, ktoré získavajú pár percent pre svoje meno a dlhodobé postavenie. Netvrdím, že je to správne, ale je to tak, každý to vie a každý môže byť časom tým „veľkým hráčom“ – nie je to nutne o národnosti a veľkosti krajiny. Samozrejme, k niečomu podobnému sa nedá dopracovať systémom, kde za všetky chyby môžu vždy len tí druhí – chyba v nás zjavne neexistuje a je doslova nepredstaviteľná. Je zrejmé, že tým nemyslím len futbal, viď okrídlená veta, že za naše biedne životy môžu politici – tí politici, ktorých sme si slobodne zvolili a ktorí sú tak obrazom našej spoločnosti.
U21, obdobná situácia. Z neodpískanej penalty na 0-2 prišiel hneď gól z protiútoku, zápas sa zlomil a tak to nemohlo dopadnúť inak než jasnou prehrou v pomere 5-1. Tu sa aspoň dá o tom polemizovať, aj keď samotný prístup je v mnohých smeroch veľmi podobný. Zákrok hraničný, ale veľký favorit hral doma, prehrával o gól, takže bolo by veľkým prekvapením, keby rozhodca zapískal. To, že rozhodca nevyslyšal prosby hráčov neznamená, že celý tím prestane hrať a ponúkne súperovi obrovskú šancu ako na podnose.
A ja som rozhodne za, aby sa otázka rozhodcov, resp. podmienok, pri ktorých budú pracovať a rozhodovať dôležité zápasy, zlepšila, resp. išla s modernou dobou podobne ako v mnohých iných športoch, kde implementácia noviniek netrvá roky a už vonkoncom nie dekády ako je to pri futbale. Lenže to sú úplne iné 2 svety, ktoré spolu v našom prípade takmer vôbec nesúvisia – nás nikto neobral o gól z vymysleného ofsajdu alebo neuznal gól, keď bol lopta jasne za bránkovou čiarou. Nám rozhodca len vylúčil dvakrát hráča, ktorý vylúčený byť mal – koniec diskusie.
Ani sa nedá vyjadriť, koľkokrát je mi sympatickejšie sebakritické zhodnotenie vlastného výkonu, rozhovor, v ktorom športovec, aj keď uspel, prizná, že od dokonalosti to bolo ďaleko a je na čom pracovať, resp. je čo zlepšovať. Máme takých športovcov, takže to rozhodne nie je žiadna hypotetická utópia. Čo ale absentuje, to je lepšie spracovanie a podanie verejnosti tohto zmýšľania a žiaľ, násilné mediálne pretláčanie tém á la krivda na reprezentačnej úrovni.