Myslel som si, že môj nový výtvor sa bude venovať úplne inej téme – určite o trochu vážnejšej, dôležitejšej a zároveň menej zábavnej. Ako sa hovorí – človek mieni a život mení.Štandardne som skontroloval facebook Riša Sulíka (keby niečo – ja hovorím, že treba mať prehľad a to sa týka tých, s ktorými človek súhlasí viac a týka sa to aj tých, s ktorými názorovo súhlasí menej, ak vôbec v niečom) a čo nevidí moje oko?
MATOVIČ MÔŽE V POPULIZME SÚŤAŽIŤ S FICOM!
Tak znel nadpis posledného príspevku, ktorý uzrel svetlo sveta pred pár hodinami. Ideálne by bolo, keby ste si to pozreli, ja len v krátkosti pretlmočím hlavnú ideu. Tá nepatrila k tým najhlbším, obsahom príspevku bol „hate“ na svojho veľkého „kamaráta“ a opozično-(koaličného) spojenca, ktorého obvinil z jasného pokrytectva. Tentokrát (pretože podobnú reakciu by som mal na Matoviča a jeho stranu, keby som chcel byť objektívny a „slušný“ politik, v podstate dennodenne) je témou zmrazovanie platov poslancov (na 10 rokov, aj keď číslo je skôr náhodným výstrelom do tmy než uceleným návrhom o čokoľvek zmysluplné – bez ohľadu na to, či ste proti alebo za – o to tu totiž vôbec, ale vôbec nejde) a ďalšia z povrchných snáh ako zaujať, obmäkčiť tých najjednoduchších z jednoduchých, ktorí z tohto kroku nebudú mať nič, max. taký slovenský „dobrý“ pocit, že tí zas…. politici utreli (tí si to zoberú aj samy a bez nejakého zdĺhavého pýtania).
Nadpis môjho článku má popisovať celú situáciu, ktorá má byť tou informáciou pre nás, tým kontextom, ktorý si z toho máme zobrať. Nie je to novinka, rozhodne nie pre mňa, ale určite to považujem za zatiaľ najväčší dôkaz toho, že to doteraz bolo vždy nanajvýš divadielko, najmä vo veciach, kde profitovali obaja a rozhodne nikto netratil (tzv. win-win situácia, viď najlepším príkladom nech boli minuloročné župné voľby do VÚC). Z toho vyplýva, že toto divadielko bolo len absolútnym kalkulom, kde medzi stranami naozaj nemusí byť žiaden zjavný názorový prienik, aby sa veľmi rýchlo dohodli v spokojnosti všetkých. V iných záležitostiach to už bolo divadielko s veľkým D – myslím tým témy, kde „pravicový“ socialista rozhodne nedopustí, aby sa rôzne sociálne zverstvá (čítaj balíčky a iné výdobytky hláv pomazaných) rušili po tom, čo on, veľký Igor, sa stane hybnou silou novej koalície. Niekde to povedal nahlas, viď jedna z diskusií v „O 5 minút 12“ pred letnou prestávkou na tému zastropovania dôchodkov, aby onedlho úplne otočil a zasa sa chvíľu správal „pravicovo“ – napr. sa pred pár dňami skoro až objímal s Rišom pri tlačovke, kde sa tvrdo vyjadrovali proti vlakom zadarmo, resp. obedom zadarmo. Politická schizofrénia lvl Matovič – rozhodne neliečiteľný stav chorej mysle.
Zdá sa ale, že aj komédia tejto úrovne sa môže ľahko zmeniť na tragikomédiu, resp. možno až na tragédiu. Toto je prvá epizóda a už teraz vás upozorňujem, že nastávajúci týždeň bude zasa raz vrcholne zábavný – najmä pre nás nestranných a tzv. nad vecou. Ja sa ani tak nečudujem Riškovi Sulíkovi, že takýmto spôsobom vypenil, čudujem sa, že to trvalo tak dlho, resp. že sa takýto príspevok objaví vo verejnom priestore 1,5 roka pred parlamentnými voľbami. Možno to majú vypočítané lepšie ako ja, je to možné, ale moc sa mi to nezdá. Skôr to dokonale sedí do mozaiky „taktických“ prehmatov lídra SaS, ktorý „najprv reže a až potom meria“.
Ja nepovažujem za chybu odpáliť pošahaného Igora a jeho mikroskopické rodinné zoskupenie, považujem za chybu sa s ním vôbec niekedy dávať dokopy a to nielen dokopy za nejakým jasným účelom (viď VÚC, kde to ako-tak beriem), ale bratríčkovať sa s ním od posledného parlamentného fiaska viac než je to príhodné. A keď už sa spolu videli vo vláde a to hneď niekoľkokrát (viď tieňová vláda a predčasné oslavy zosadenia súčasnej vlády po vražde novinára pred pár mesiacmi), tak zrazu jeden z nich do sveta vypustí komentár, kde má toho druhého už plné zuby, že „divadla už stačilo a teraz to zahráme na úprimnosť“.
Aký to dáva signál verejnosti? A, Sulík je stále rovnaký ako pred x rokmi, keď položil vtedajšiu vládu – bez dlhodobej stratégie, nerozvážny, vznetlivý, schopný veľmi rýchlo otočiť a voličovi môže byť dosť jedno, či to otočenie je jeho reálny dlhodobý názor, ktorý tak dlho skrýval pred zrakom verejnosti alebo len neschopnosť stáť si za svojím dlhšie než pár mesiacov. B, Sulík nie je tou alternatívou, za ktorú sa sám považoval, resp. sa do tejto pozície rád vkladal – na koaličnom spolubojovníkovi mu zrazu prekáža populizmus, t.j. niečo, čo Matovič predvádza odvtedy, čo sa objavil na politickej mape (na ktorú ho dostal nikto iný než Riško Sulík na kandidátke nového subjektu s názvom Sloboda a Solidarita – a áno, Fico sa na Igora v tomto smere nechytá, taká je (krutá) pravda). C, Sulík otočil, resp. podrazil nohy Matovičovi, t.j. spravil niečo, čo tak hlasno vyčítal dlhé mesiace po posledných voľbách Bugárovi, resp. strane Most-Híd – ono sa to opakovalo aj pred pár mesiacmi pri vládnej kríze, keď už sa Rišo jednou nohou videl v premiérskom šate). Cítim tam trochu toho pokrytectva, t.j. niečo, čo sa takisto objavuje v príspevku o veľkom Igorovi a jeho praktikách.
Ponúka sa otázka – prečo teraz? Najjednoduchšou odpoveďou by bolo, že Rišo nie je taktik (to vieme, ale že až tak? …) a v najbližších dňoch uvidíme divadielko na spôsob – „sypem si popol na hlavu“ s následnou snahou znova liezť Igorovi do zadnej časti tela. Síce by to bol väčší prúser a KO doslova na solar než len chybne načasovanie útoku voči konkurentovi v boji o voliča, ale v našej politike je možné naozaj všeličo. Samozrejme, ponúka sa možnosť – je to dokonalý plán. Hmm, história nám hovorí, že SaS zatiaľ nikdy nemali dokonalý plán, aj keď si to mnohokrát sami mysleli – viď spomínané oslavy premiérskej stoličky, žiaľ, vždy trochu predčasné. Do tretice – je to kombinácia všetkého, pričom treba dodať, že SaS počíta s nadchádzajúcou variantou s názvom Kiska. Kiska zahubí všetko mimo SaS a KDH a spolu utvoria koalíciu s tým, že okolnosti ich donútia k tomu, aby do nej zobrali generátor náhodných slov aj so stíhačkami a stovkami pozemných vozidiel (Galko sa už nevie dočkať tejto chvíle). Kollárom by si nasr… do huby všetci, ale patová situácia prináša aj tento druh komických dohôd na život a na smrť (t.j. len dovtedy, kým Sulíkovi niekto nezoberie jeho povestný balónik).