bjoernferry

Voľby do VÚC sú predo dvermi. Prvý pocit z celej tej predvolebnej mašinérie je v podstate veľmi podobný tomu, čo sa deje na celoštátnej úrovni v parlamentných voľbách. Ako som napísal v predošlom článku, nie som zrovna fanúšikom voľby „menšieho zla“, pričom samotní aktéri v boji o post župana s reálnou šancou na zvolenie tam žiaľ spadajú takmer v 100% prípadov.

Ako inak, znova je to súboj vládnutím vysileného SMER-u, ktorému dochádza dych, avšak ktorého súperi nevedia alebo snáď ani nechcú (inak sa to ani logicky nedá vysvetliť) doraziť a nesúrodej roztrieštenej pravice, ktorá zrovna vo VÚC-kach je nesúrodá skôr dlhodobou aurou než neschopnosťou si rozdeliť osminky z koláča. Okrem toho je tu ešte vedľajší súboj, čim nechcem tvrdiť, že menej dôležitý – súboj tzv. dobra proti zlu. Tradičný súboj je tak možno až v prílišnom tieni „novej sily“ s názvom ĽSNS, čo vo výsledku môže poslúžiť ako výborné alibi, keď sa spoločného rivala podarí zahubiť a zároveň sa na poli zvyšných krajov očakávaný úspech nedostaví. Ak sa pomyselnú dvojhlavú hydra zahubiť nepodarí a prežije aspoň jedna „hlava“, potom sa všetka pozornosť bude venovať tomuto zlyhaniu naprieč celým politickým spektrom a výsledky v iných krajoch budú skoro až irelevantné.

Dať to SMER-u môže len masochista, pritom v tradičnej bašte HZDS a na celom Východnom Slovensku, ktoré je súčasnej pravici úplne ukradnuté, to vyzerá, v súčasnosti, na príbeh o nezvratnom osude. Zostáva 5 krajov, pričom v dvoch je to súboj OĽaNO vs SMER, v ďalších dvoch všetci vs ĽSNS. Zostáva Bratislava, jediný kraj, ktorý reálne zaujíma stranu SaS a súboj sa tak rozširuje z dvoch na troch kandidátov – bývalý primátor, dosluhujúci župan a práve kandidát SaS.

Keby som sa v tom trochu pohrabal, súčasní dosluhujúci župani sú väčšinou aj súčasnými kandidátmi strany SMER na ten istý post = žiadna zmena. Kandidáti ĽSNS sú z mojej strany bez komentára, resp. normálny človek ich voliť nemôže, minimálne nemôže tvrdiť, že to s nimi bude lepšie (tobôž keď tú príležitosť „vládnuť, resp. spravovať jednu VÚC-ku už v minulom období mali a sľuby plnili tak ako je na Slovensku zvykom naprieč politickým spektrom – mizerne). Na kandidátov a nielen na nich, ale v podstate na celé zoskupenie hnutia OĽaNO, mám naopak jasný názor. Aj keby som ho mal akokoľvek dobrý, resp. som bol ich sympatizantom, pýtam sa: aký pocit má ich volič z toho, že dvaja zo štyroch zakladajúcich členov sa podujali kandidovať na župana? Dá sa to okomentovať aj spôsobom, že županom chce byť ich dlhodobé číslo 2 a 3. Zanevreli na celoštátnu politiku? Alebo pochopili, že treba tú popularitu využiť, kým je čas, dostať sa na lukratívne miesta s veľmi výhodným pomerom „cena/výkon“ (pozícia, ktorá má pod správou veľké územie a prerozdeľuje množstvo financií, avšak médiá a vlastne aj väčšinové obyvateľstvo im nevenuje prakticky žiadnu pozornosť) a zabetónovať sa tam minimálne do 2022, ak nie na dlhšie. Zrovna v Trnavskom kraji sa bojím rodinkárstva na báze toho z Banskobystrického kraja – so zakrývaním stôp, s podozrivými zákazkami, s nekalými praktikami atď. Droba, Ftáčnik a Frešo a v najhoršom prípade niekto ako Kusý, takisto im nezávidím, aj keď my v Trnavskom kraji na tom nie sme ani o kúsok lepšie.

Z celého toho vyplýva, že som za zrušenie VÚC. Absolútne sa stotožňujem s označeniami ako umelo vytvorené, netransparentné, s nízkym povedomím obyvateľstva ohľadom ich kompetencií. Teraz si človek ešte k tomu uvedomí, že spolupráca a komunikácia politikov je u nás všeobecne mizerná, pritom táto komunikácia je nevyhnutná, aby sa tzv. pohli ľady a začali sa diať zmeny, ktoré pocíti občan na regionálnej úrovni. Stačilo chvíľu počúvať diskusiu na RTVS z BSK a následne z TSK a počúvať reakcie na tému doprava, t.j. na tému, ktorú považovali obidva kraje za absolútne kľúčovú. Všetci aktéri si s úsmevom na tvári prehadzovali pomyselný horúci zemiak a jediné, čo som nezachytili, bolo, kde ten zemiak napokon skončil. Za zlú dopravu v BSK môžu mestá a obce v okolí Bratislavy, príp. TSK. Reakcia TSK? Naša VÚC sa rada pridá, keď v BSK prídu s komplexným návrhom. Reakcia na úrovni – čakáme, kým s niečím prídete, dovtedy sa nás celá záležitosť moc netýka.

Komplexné „riešenie“ pána Freša je takou čerešničkou na torte v bizarnej spleti návrhov. Doprava zadarmo výmenou za vybavenie si trvalého bydliska v Bratislave. Nazval by som to politický barter, ktorý je tak povrchný, že je odsúdený k totálnemu fiasku. Samotný návrh totiž nerieši dopravu – je to snaha pritiahnuť údajne 200-tisíc ľudí, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú na území tohto kraja, využívajú sociálne a dopravné vybavenie, avšak oblasť (VÚC) z tohto nadvyužívania nemá ani cent. Snaha o privlastnenie týchto ľudí je legitímna, na strane druhej návrh, ako si ich získať, už kríva na obidve nohy. Jeho prísľub je o tom, že by mali všetci dopravu zdarma, ktorí majú trvalý pobyt v BSK. Deň 0 = 630k obyvateľov môže využívať mestskú a prímestskú dopravu zdarma s cieľom získať čo najviac ľudí z 200k, ktorí trvalé bydlisko majú v niektorom z iných samosprávnych krajov, kde odvádzajú svoje podielové dane. Zlepšila by sa týmto doprava? V žiadnom prípade. Všetko, čo je „akože“ (pretože reálne to niekto zaplatiť musí, v tomto prípade VÚC-ka samotná, t.j. v najlepšom prípade by sa zadlžovala, resp. by šetrila na iných veciach, ktoré má poskytovať/spravovať) zdarma, väčšinou za moc nestojí a priemerný človek by si radšej zaplatil, aby mohol cestovať komfortne, pohodlne, načas atď. Zaručilo by opatrenie príliv nových obyvateľov s trvalým bydliskom na území BSK? Osobne to nie je také obrovské lákadlo, aby to malo prevratný úspech v podobe aspoň 50% z uvažovaného čísla 200 tisíc nových potenciálnych daňových poplatníkov. A pritom celé je to o kvalitnej doprave – tá v BSK absentuje, inak by o nej všetci kandidáti siahodlho nediskutovali, keďže v súčasnosti má svoje muchy (v koordinácií a kooperácií základných zložiek, aby jedna plynulo nadväzovala na druhú), po schválení podobného návrhu by sa problémy len prehĺbili a teoretické lákadlo by zaniklo hneď po vzniku tohto návrhu.