bjoernferry

Pozorne som sledoval české parlamentné voľby a pozorne budem sledovať aj tie nastávajúce – prezidentské. Pokladám to za pomerne logický krok, keďže tá prepojenosť oboch národov je naďalej značná, tendencie v mnohých ohľadoch veľmi podobné a tak sa napr. môže pripravovať, čo nastane u nás za pár rokov, príp. sa naopak môže pousmiať popod fúz, že zrovna týmto sme si už našťastie prešli (za predpokladu, že politika v našich dvoch krajinách podlieha nejakému pozitívnemu vývoju, t.j. sa napr. len netočíme v kruhu, čo rozhodne stále nemožno vylúčiť).

Samotný nadpis mnohé prezrádza. Stačí sa trochu vrátiť v čase a spomenúť si na okázalú reakciu českých susedov na zvolenie Andreja Kiska za prezidenta SR. Naozaj, a to si nevymýšľam, padali vo veľkom slová chvály, uznania a najmä neskrývanej závisti. Nebudem vám tu mazať med okolo úst, určite to neboli hlasy zarytých obdivovateľov súčasného českého prezidenta, ale tá polovica spektra a väčšina médií volila presne tieto oslavné slová.

Situácia sa zopakovala pred dvomi týždňami. Známy súboj „dobra proti zlu“ v BBSK, drvivá porážka Kotlebu a veľké víťazstvo ducha demokracie nad extrémizmom, ktoré stvárnil Ján Lunter. Znova padali tie isté slová o závisti, najmä dané do kontrastu nelichotivých výsledkov českých parlamentných volieb, v ktorých suverénne triumfovala strana pod vedením stíhanej dvojice politikov. To by bol ešte pomerne slabý odvar, pretože si treba uvedomiť (a povolebný pseudo-pat to dáva jasne na známosť), že nad 10% sa dostala strana, ktorú nemožno nazvať demokratickou, strana, kde voličom zjavne neprekážalo, že jej líder veľmi vtipne a nenápadne vytuneloval svoje „prvorodené“ politické dieťa. Stačila len drobná zmena v rétorike (zmena dvoch ústredných tém, ktoré boli nahradené inými, rovnako jednoducho uchopiteľnými), ktorá sa vzorne prispôsobila novým náladám v spoločnosti a ejhľa, solídny výsledok za ultrakrátky čas bol na svete. A komunistov, ktorí síce výrazne oslabili, ale rozhodne zatiaľ prežili, nemusím ani ďalej komentovať.

Keď si to takto človek zoberie a pozrie sa na situáciu z blízka, ani sa nejako nemôže diviť, že nezrelé prvoplánové komentáre o závisti sa v českých médiách a diskusiách v hojnom počte objavujú. A aby ste si nemysleli, že je to spôsobené len menšou znalosťou nášho prostredia, resp. určitým odstupom, ktorý ľudom dovoľuje vidieť len to dobré a zabraňuje im sa dostať k tomu horšiemu, resp. vyložene zlému – však prehnané oslavy hneď po voľbách sú na programe dňa aj v epicentra diania, t.j. u nás. Avšak, tieto komentáre, konkrétne k súčasnému prezidentovi Kiskovi, sa objavujú aj po 3,5 roku v úrade, po sérií rôznych prehmatov, škandálov, na človeka, ktorý veľmi rád vodu káže a víno pije.

Až sa človeku ponúka hneď otázka – sú naši predstavitelia takí výnimoční, že nám ich druhá krajina musí závidieť alebo sú Česi až v takom loji, že aj priemerné a podpriemerné voľby u nás vyzerajú ako fatamorgána na vyprahnutej púšti? Osobne si nemyslím, že niečo o trochu lepšie by malo byť predmetom závisti druhej strany a je úplne jedno, či sa bavíme o politických predstaviteľoch alebo spotrebnej technike (a rôznych iných statkoch). Z toho vyplýva, že Česi si mylne myslia, že spomínané voľby sú výhrou v tombole. Zjavne stačí, že je pravicový, na prvý pohľad prijateľný, na ten druhý a tretí pohľad kašľať, rovnako ako na spôsob, ako sa tam ten človek dostal, kto za ním stojí, akú má minulosť atď.

Úprimne som zvedavý, kto napokon v Čechách uspeje. S Mirkem Topolánkem, ktorý ohlásil kandidatúru na poslednú chvíľu, sa opozícia voči Zemanovi absolútne zahustila, pričom trojica hlavných aktérov sa pomerne významne od seba líši (v jednoduchosti – ostrieľaný politik s množstvom pochybných rozhodnutí z minulosti vs úspešný akademik s príliš umiernenou rétorikou vs podnikateľ a umelec v jednej osobe). Zároveň celá kampaň má a naďalej bude mať svoje špecifikum – absenciu súčasnej hlavy štátu na priamych predvolebných diskusiách, viď dnešok ako prvý názorný príklad. To je strašne vďačná pozícia – vedomie, že neexistuje ľavicový protikandidát, ktorý by naháňal strach (a najmä pomyselné Zemanove hlasy) a fakt, že pravicoví supy zrejme bojujú len o jedno miesto v 2.kole, aj keď možné je úplne všetko za súčasnej situácie. Možno, nedá sa to vylúčiť, budeme po voľbách tvrdiť, že sme to my, Slováci, ktorí závidíme, aj keď smeruje to skôr k tomu, že česká skepsa bude pokračovať a max. nebude mať meno Miloš, ale Mirek.