bjoernferry

Voľby do VÚC majú už tradične nízku volebnú účasť. Síce to nie je na úrovni 20% ako pred 4 rokmi, avšak po zmene z dvojkolovej voľby na jednokolovú nie je číslo pod 30% nejakým valným úspechom. Stále je to ukážka toho, že VÚC sú niečo umelé, niečo nechcené, niečo, čo ľudí nezaujme natoľko, aby tomu venovali väčšiu pozornosť. Na strane druhej, chápem to, tobôž keď človek vidí tých kandidátov, čo ale nevyvracia základnú myšlienku.

To má, samozrejme, výrazný efekt na samotné výsledky. Absolútne sa potvrdilo, že podobný formát dokonalým spôsobom vyhovuje outsiderom. O výsledku rozhoduje „pár“ hlasov. VÚC-ky sú pomerne silno previazané s celoštátnou úrovňou, minimálne výber kandidátov na županov to jednoznačne potvrdzuje, t.j. pomerne značne do hry vstupujú tendencie ohľadom samotných strán, najmä tendencie odporu a rastúcej nedôvery. Vďaka malému počtu hlasov, ktoré sú potrebné k víťazstvu, tobôž po zmene formátu volieb a absencií dominantnej sily na celoštátnej úrovni, sa dá veľmi dobre pracovať s výhodou „novej tváre“ proti obohratej platni, ktorá na poste župana fungovala posledné 4, miestami až 12 rokov. Čím dlhšie, tým horšie, znova s pripomenutím toho, že tá sila, ktorá tam kandidáta dostala a dlho držala, sa postupom času vytráca, čo je úplne logické. Ukázalo sa taktiež, že je výhodné mať za sebou politickú kariéru na celoštátnej úrovni, t.j. byť priamo spojený pupočnou šnúrou s niektorou, tentokrát pravicovou, (vďaka tým trendom, ktoré sú známe) stranou. Výhodné, aj keď nie nevyhnutné, minimálne z pohľadu možnosti vyhrať, resp. zdolať svojho protivníka.

Ak som písal o tom, a nechcel som sa zrovna priamo zaoberať, kto to vo výsledku bude, že jeden z porazených blokov využije druhú tému volieb k tomu, aby odtiahol pozornosť od neúspechu, tak výsledky jasne ukázali, že tým porazeným bude SMER a som naozaj zvedavý, či a najmä nakoľko využijú porážku extrémistov k zachovaniu vlastného renomé. Pretože je to dozaista SMER, ktorý je hlavným porazeným a to na plnej čiare. Úprimne, a ľahko to každý môže dohľadať, nemyslel som si, že to pre nich dopadne až tak čierne, t.j. že prehrajú aj na Východe (PSK je jasný, KSK má k tomu nakročené) a že jediný kraj, kde reálne uspejú, bude ten Trenčiansky, resp. Nitriansky. BBSK je len alibi, to už som komentoval, tam fungovali úplne iné sily než tradičné súboje pravice s ľavicou.

Tým všeobecným zhrnutím som nepriamo objasnil moje dojmy z výsledkov, najmä napísal dôvody, ktoré za jednotlivými výsledkami stoja. Samozrejme, kraj od kraju sa tie vplyvy trochu menia, resp. niekde fungujú určité faktory, niekde zasa iné. Tie zjednocujúce sú faktory odporu voči vládnutiu SMER-u a ďaleko väčšie povedomie ohľadom hrozby od zástupcov ĽSNS.

BSK a výhra SaS. To, že 4 kandidáti boli skoro nonstop plece pri pleci počas spracovávania výsledkov a víťaz bude mať len tesne nad 20%, dokumentuje skôr určitý neúspech pravice v ich pomyselnej Mekke pri trendoch vo zvyšných krajoch. Už môžem povedať, že som si želal, aby vyhral pán Mrva. Pri fakte, že by som bol veľmi prekvapený, keby sa tak stalo, mu vo výsledku chýbalo relatívne málo. Čakal som, že to tesne dá Ftáčnik, avšak keby ste mi najprv ukázali výsledky zvyšných 7 VÚC a ja by som si následne mal tipnúť víťaza v BSK, odhadol by som to tak ako to napokon aj reálne dopadlo. Dojem je taký, že oproti Frešovi to nebude v globále žiadna veľká zmena (k lepšiemu).

TTSK je to isté v bledomodrom. Mekka hnutia má svoje teplé miestečko a môže ďalších 5 rokov kontrolovať finančné toky na rôznych strategických miestach. ŽSK a TTSK boli u mňa Sofiinou voľbou s tým, že všetky spomínané faktory hrali v prospech vysokých predstaviteľov hnutia OĽaNO, takže v tomto prípade je to len potvrdenie očakávaného výsledku, z ktorého nie som nadšený, čo by ale platilo aj v prípade znovuzvolenia dua Blanár/Mikuš. Suverenita víťazstva len dokumentuje, že sa v týchto dvoch prípadoch zišli všetky príhodné faktory od pozície drobných outsiderov v náhodných prieskumoch (čo vždy uškodí favoritovi, aj keď favoritom reálne vôbec nie je), cez antismerácku kampaň až po výhodu známej tváre, ktorá má mylne nálepku dôveryhodnej postavy.

NSK a TSK zasa boli VÚC-kami, kde chýbal kvalitný protikandidát. Na Bašku by zrejme nestačil ani ten, takto ale vyhral doslova o parník. V NSK Belica vyťažil z roztrieštenosti (či už tradičnej národnostnej, ako aj novej extrémistickej pseudo-obavy) a z faktu, že Greššovi chýbalo to uveriteľné prepojenie so širokou pravicou. Tam je paradoxné to, že ako nezávislý kandidát by Greššo zrejme získal viacej hlasov než ako zástupca pravice. BBSK bez prekvapenia – stačí si oživiť pamäť a spomenúť si, ako to vyzeralo pred 4 rokmi. Dokonca Maňka, áno Maňka, mal v 1.kole takmer 50%, chýbalo mu menej než pol percenta hlasov a bol by víťazom. To mu, samozrejme, v 2.kole uškodilo, voliči SMER-u oslavovali víťazstvo, postoj pravice bol odmietavý, resp. nezúčastnený a Kotlebovcov naopak čiastkový úspech vyburcoval k ešte väčšej konsolidácií pri šanci postarať sa o prekvapenie. Keď sa na to pozrieme absolútne pragmaticky, Kotlebovci si percentuálne dokonca polepšili, čo by mal byť ten hlavný strašiak a memento do blízkej budúcnosti, že pomenovať niečo za obrovský úspech môže nanajvýš samotný víťaz volieb, t.j. Lunter, z pohľadu zvyšných politických strán to môže byť možno povzbudenie, ale to je tak všetko.

A Východ? Ten je odo mňa najviac vzdialený a úprimne, samotným diskusiám som venoval len veľmi malú pozornosť. Protikandidátov vôbec nepoznám, avšak v PSK je to podľa mňa tá najsymptomatickejšia facka SMER-u v celých voľbách. Ich dlhoročný kandidát, kde jeho znovuzvolenie sa považovalo takmer za samozrejmosť, napriek tomu, že sú veľmi dobré známe jeho nekalé praktiky ohľadom získavania hlasov a podpory jeho osoby vo voľbách, totálne vyhorel. V KSK skôr ukážka konca celej strany, keď jedna z ich hlavných tvári tvrdo výsledkovo narazila.

Prepad(ák) SMER-u prekvapením nie je. Neúspech ĽSNS zasa až za taký neúspech nepovažujem (viď vyššie), výsledok má svoje klady, avšak aj veľké riziká, keď sa k tomu pristúpi ľahkovážnym spôsobom, t.j. že hrozba je raz a navždy odvrátená a zažehnaná. Voľby ukazujú, že je tu hlad po pravicovej politike, viď aj tieto nefunkčné a zvláštne pravicové zoskupenia konečne na nejakom fronte uspeli. Mám ale pocit, že výsledok budú oslavovať nad rámec toho, ktorý by tomu mal prináležať. Na strane druhej – jednu stranu zaujíma len Bratislava, to sa podarilo, hlavný spojenec zasa berie dvoch županov, pričom tieto miesta obsadia ich hlavné tváre, ktoré stáli pri utváraní a zakladaní ich nesúrodého celku. Z toho mi vyplýva, že župné voľby sú skôr potvrdením toho, že v politike je značné vzduchoprázdno, ktoré stále nikto nevyplnil a čaká sa, či sa do celoštátnych volieb nájde niekto, kto by sa tejto príležitosti a potenciálu schopne ujal. Potenciál je naprieč politickým spektrom – chýba nová ľavicová strana, ktorá keď nevznikne, môže to dopadnúť ako v ČR (a voľby potvrdili, že hlad po nesystémových stranách s jednoduchými riešeniami a novými tvárami tu je, len sa stačí zbaviť nálepky nacistická/fašistická). Stredová liberálna strana po odklone SaS chýba naďalej a v pravicovom spektre je aj napriek obrovskej roztrieštenosti potenciál zaujať, resp. nadobro sa dištancovať od prežitkov a politických turistov z čias SDKÚ/KDH/SMK.